.

História

Motyčky

História pálenia uhlia-Vznik uhliarskych osád

V začiatkoch baníctva a hutníctva na okolí Banskej Bystrice si prví kolonisti vykonávali za pomoci svojich robotníkov. Sami si v lesoch dorábali drevo na rozličné stavby, na výdrevu baní, sami si pálili drevené uhlie na vykurovanie pecí, hút a hámrov.

Keď začala spotreba dreveného uhlia rásť, bolo treba za drevom chodiť aj do vzdialenejších lesov. A tak aj v Starohorskej doline začali vznikať osady, ktoré pálili drevené uhlie. Po Banskej Bystrici sa začala ťažiť meď a ruda aj na Starých Horách. Časom prevádzka hút a baní vzrastala. Uhlie sa pálilo v lese pri pni. Pri pálení uhlia bolo potrebné obsluhovať mílu aj v noci. Takto začínajú vznikať uhliarske osady, lebo chlapom sa nedalo dochádzať na vzdialené pracoviská. Vznikali prvé uhliarske osady – Mišúty, Mistríky, Motyčky. Tieto zväčša dostali svoj názov od uhliarskeho majstra, ktorý ich svojho času založil. Tu neskôr začínali aj prví povozníci, ktorí dopravovali drevené uhlie na Staré Hory a do Banskej Bystrice. Onedlho dali majitelia hutí v Banskej Bystrici postaviť spevnenú cestu až po Donovaly. Vznikli nové osady: Podkanová, Piesky, Richtárová, Dolný a Horný Jelenec, Motyčky, Štubne, Bukovec, Môce, Jergaly, Dunodno, Hanesy Mišúty, Mistríky, Močiar, Polianka a Bully.

Drevené uhlie sa pálilo zo všetkých druhov dreva, no najlepšie uhlie bolo z buka, duba a hraba, najmä preto, lebo tieto drevá mali vysokú výhrevnosť. V okolí Banskej Bystrice, a teda aj v Starohorskej osade sa uhlie pálilo tzv. „slovenským spôsobom“. Drevo sa ukladalo stojmo do kruhu okolo stredového kolíka do výšky od 3 do 5 metrov, v priemere 1 až 1,5 metra. Prikrývalo sa slamou alebo suchým chrastím a nakoniec sa omazalo hlinou. Postupne sa zamedzoval prístup vzduchu, aby drevo nehorelo. Dĺžka horenia bola 5 až 10 dní, všetko záležalo od množstva naloženého dreva.

Najväčším odberateľom dreveného uhlia boli Thurzovci, menšiu časť odoberali dedinskí kováči. Stav uhliarskych robotníkov v osadách dopĺňali povozníci. Okrem rozvážania uhlia dovážali z hory drevo k miestam, kde sa uhlie pálilo. Aby mohli Thurzovci vyvážať meď aj do cudziny, postavili v rokoch 1475-1478 novú tvrdú cestu zo Starých Hôr cez Šturec, Oravu až do Tešína.

Tak ako po rokoch začala upadať sláva Banskej Bystrice a Španej Doliny, tak zač upadať aj sláva Starých Hôr a všetkých uhliarskych osád v tejto doline.

Podľa historických dokladov si mohli obyvatelia uhliarskych osád bezplatne nachystať drevo na kúrenie a na stavbu domu, mohli chovať kozy, neskôr dobytok, ktorý mohli pásť bez poplatku na horských lúkach. Neskôr sa osady začali premieňať na drevorubačské osady. Chlapi odchádzali do hory na týždňovky a bývali v drevených kolibách. Z hôr do dolín sa drevo „rizňovalo“, spúšťalo sa po šmyku. Na jar, pri vyššej vodnej hladine, sa konala „plavačka dreva“.

Žádné komentáře