.

História

Motyčky

Motyčky

Malá obec je uložená v úzkom údolí Donovalského potoka na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov pri ceste, ktorá vedie do významného turistického a športového strediska Donovaly. Jej členitý chotár, popretkávaný potokmi, patrí do Starohorských vrchov.
Vznik pôvodnej osady Motyčky ovplyvnili ekonomické podmienky kraja. Pre huty na neďalekých Starých Horách a Liptovských Revúcach, ale aj pre bane v Banskej Bystrici a na Starých Horách bolo potrebné drevo a drevené uhlie. Preto už od 16. storočia prichádzali do Starohorskej doliny kolonisti, zakladali osady a často ich pomenúvali podľa uhliarskeho majstra. Uhliar Motyčka sa spomína v roku 1839; dnešná obec však vznikla spojením šiestich drevorubačských a uhliarskych osád – Bukovec, Dúvodná, Jergaly, Môce, Štubňa a Motyčky. Neskôr, keď upadal význam hút a hámrov, premieňali sa uhliarske osady na drevorubačské.

Sčasti zachovaná ľudová architektúra Motyčiek vychádzala zo zvyklostí horských osád. Stavali sa zrubové i murované domy, niekedy s pavlačami a šindľovými strechami. Najstaršou stavbou obce je rímskokatolícky kostol, dnes kultúrno-historická pamiatka. V polovici 18. storočia prišiel na Motyčky rad jezuitov a vystaval barokový kostol a kláštorný objekt. Výtvarné cítenie obyvateľov Motyčiek sa prejavovalo v ručných prácach. Ženy sa venovali paličkovaniu a preslávili sa vyhľadúvanými čipkami starohorského typu. Muži plietli bielo-čierne kapce z ovčej vlny a podšívali ich súknom.
Do života obyvateľov vážne zasiahli udalosti 2. svetovej vojny. V zime 1944 – 45 prišli do obce a osád partizáni z okolitých hôr. V niektorých osadách preto fašisti povraždili viacerých obyvateľov.
Motyčky sú dnes zaujímavou obcou, v blízkosti ktorej sú atraktívne turistické i kultúrne ciele. Rybárov priťahuje neďaleká menšia vodná nádrž.

Žádné komentáře